Spišsko-gemerské rudohorie sústreďuje až 46 % geologických zásob Slovenska – od svetového ložiska mastenca v Gemerskej Polome cez najväčšie zásoby magnezitu v Európe až po geotermálny potenciál Košickej kotliny. V čase, keď Európa hľadá vlastné zdroje kritických surovín pre batérie, elektromobilitu a zelenú transformáciu priemyslu, sa do centra pozornosti dostáva práve tento región – a Technická univerzita v Košiciach (TUKE) i jej Fakulta baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií (FBERG) patria medzi kľúčových partnerov, ktorí pomáhajú premeniť tento potenciál na reálnu strategickú výhodu.

Región s unikátnou surovinovou základňou

Odkaz baníckej tradície východného a južného Slovenska nie je len historický – Gemer a Spiš dnes menia svoju geologickú a priemyselnú identitu z historicky ťažobného modelu na strategického hráča európskej zelenej a technologickej tranzície.

•      Mastenec (Gemerská Poloma) – svetové ložisko s vysokou čistotou rudy pre plasty, keramiku, farmáciu i kozmetiku; v kontexte nariadenia o kritických surovinách (Critical Raw Materials Act) ide o zdroj, ktorý môže znížiť závislosť EÚ od dovozu z Ázie.

•      Magnezit a Slovenské rudohorie – Slovensko patrí medzi svetových lídrov v ťažbe a spracovaní magnezitu (Jelšava, Lubeník), nevyhnutného pre výrobu žiaruvzdorných materiálov pre oceliarsky aj sklársky priemysel.

•      46 % geologických zásob SR – Spišsko-gemerské rudohorie bolo po stáročia „zlatou baňou“ Uhorska (meď, železo, striebro); dnes sa pozornosť presúva od tradičných rudných minerálov ku kritickým prvkom v starých odvaloch a ložiskách.

•      Povoľovacie procesy podľa nariadenia EÚ – Critical Raw Materials Act zavádza záväzné lehoty (do 27 mesiacov pri ťažbe a 15 mesiacov pri spracovaní alebo recyklácii), čo pre Gemer a Spiš znamená šancu na investície, no aj riziko stretov s ochranou životného prostredia.

•      Geotermálny potenciál – Košická kotlina (Ďurkov) patrí k oblastiam s najlepšími podmienkami na geotermálnu energiu v strednej Európe (voda nad 120 °C); pripravované projekty majú priniesť teplo do Košíc.

•      Oceliarne a Nippon Steel – prechod z vysokopecnej výroby na elektrické oblúkové pece (EAF) môže výrazne znížiť emisie CO₂ Slovenska; príchod Nippon Steel prináša kapitál na túto transformáciu, zároveň však zvýši dopyt po zelenej elektrine a špeciálnych surovinách.

Región má v rukách unikátnu kombináciu – suroviny, energiu v zemi aj priemyselnú tradíciu s infraštruktúrou. Najväčšou výzvou bude posunúť sa od „ťažobného modelu“ k spracovaniu s vysokou pridanou hodnotou priamo v regióne, pre potreby európskeho batériového, automobilového a energetického priemyslu.

Úloha TUKE a FBERG v surovinovej bezpečnosti Európy

V tejto transformácii zohráva významnú úlohu odborné zázemie TUKE. Fakulta baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií (FBERG) je aktívnym členom kľúčových európskych platforiem pre surovinovú politiku – Európskej technologickej platformy pre udržateľné nerastné suroviny (ETP SMR), siete ERA-MIN, Európskeho inovačného partnerstva pre suroviny (EIP RM) a Znalostného a inovačného spoločenstva pre suroviny (KIC RM/EIT RawMaterials).

Osobne sa na európskej surovinovej agende podieľa aj dekan fakulty Dr. h. c. prof. Ing. Michal Cehlár, PhD. – od mája 2025 člen Critical Raw Materials Group Európskej komisie, dlhoročný člen High-Level Steering Group aj Sherpa Group EIP RM, člen Steering Group a General Assembly EIT RawMaterials a predseda predstavenstva Slovenskej banskej komory. FBERG tak má priamy prístup k európskym expertným kruhom, ktoré sa podieľajú na formovaní odborných východísk a smerovania európskej surovinovej politiky.

„Poznanie vlastnej histórie vytvára základ, na ktorom možno stavať nové myšlienky, technológie a riešenia budúcnosti,“ uviedol Dr. h. c. prof. Ing. Michal Cehlár, PhD., dekan Fakulty baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií TUKE.

Kruh medzi minulosťou a budúcnosťou sa tak uzatvára: banícke know-how FBERG je dnes rovnako cenné ako pred stovkami rokov – len namiesto zlata a striebra ide o mastenec, magnezit, geotermálnu energiu a suroviny pre zelený priemysel.

Význam Salamandrových dní v Banskej Štiavnici

Tieto fakty rezonujú obzvlášť silno práve teraz, keď Banská Štiavnica ožíva Salamandrovými dňami – mestskými a baníckymi slávnosťami, ktoré patria k najvýznamnejším podujatiam svojho druhu na Slovensku a spájajú históriu, ľudovú kultúru, remeslá aj oslavu baníckeho, hutníckeho, geologického a naftárskeho stavu. TUKE a FBERG sa k ich odkazu hlásia ako dedič tradícií niekdajšej Baníckej a lesníckej akadémie – Salamandrové dni sú však mestskými slávnosťami, nie podujatím fakulty, ktorej účasť má predovšetkým historický a akademický rozmer.

Baníctvo tu bolo po stáročia impulzom pre rozvoj vedy, techniky a vzdelávania, vďaka čomu sa mesto zaradilo medzi významné európske centrá technického poznania – čo potvrdzuje aj zápis historického mesta Banská Štiavnica a technických pamiatok v jeho okolí do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Salamandrový sprievod, ktorého korene siahajú k akademickým tradíciám Baníckej a lesníckej akadémie, tak symbolicky spája minulosť so súčasnosťou a od roku 2013 je zapísaný aj v Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska – ako pripomienka, že poznanie, vzdelávanie a technické inovácie posúvajú hranice možností dodnes.

O Technickej univerzite v Košiciach

Technická univerzita v Košiciach patrí medzi najvýznamnejšie technické univerzity na Slovensku s dlhoročnou tradíciou v oblasti baníctva, geotechnológií a environmentálneho inžinierstva. Jej Fakulta baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií (FBERG) je priamym pokračovateľom vzdelávacích tradícií Baníckej a lesníckej akadémie v Banskej Štiavnici a aktívnym partnerom európskych inštitúcií v surovinovej politike.

Kontakt pre médiá: media.fberg@tuke.sk