Slovensko potrebuje nový plán, ako so surovinami zaobchádzať.

Bez nerastných surovín, ako sú štrk, piesok, vápenec, uhlie či kovy, by sme nepostavili domy ani cesty a nevyrobili energiu či moderné technológie. Slovensko je pri viacerých energetických a kovových surovinách výrazne závislé od dovozu, čo zvyšuje význam bezpečných a stabilných dodávateľských reťazcov. A vo svete sa o suroviny vedie čoraz tvrdší boj. Odborníci z Fakulty baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií (FBERG) preto upozorňujú, že dostatok surovín je otázkou bezpečnosti štátu. Štátny dokument o surovinách z roku 2004 pritom pracuje s číslami z roku 1999. Návrh novej surovinovej politiky, teda plánu, ako má štát so surovinami narábať, dáva bezpečnosť na prvé miesto. Na jeho príprave sa podieľala aj FBERG.

Suroviny vtedy, keď ich potrebujeme

Čo je surovinová bezpečnosť? Podľa odborníkov FBERG to znamená, že štát má k dispozícii suroviny v takej kvalite a v takom množstve, aké potrebuje, a vtedy, keď ich potrebuje. Nestačí, aby suroviny niekde existovali. Musíme sa k nim dostať a musia byť za rozumnú cenu. Práve surovinová bezpečnosť je prvou z troch priorít nového plánu.

Nerastné bohatstvo patrí podľa článku 4 Ústavy SR štátu. Keďže sa nedá obnoviť, štát ho musí chrániť a šetrne a efektívne využívať v prospech súčasných aj budúcich generácií.

Využívanie domácich surovinových zdrojov by preto malo byť súčasťou dlhodobej stratégie štátu, pri rešpektovaní environmentálnych, hospodárskych a spoločenských podmienok.

Materiál myslí aj na obranu krajiny a na krízové situácie. Štát by mal mať odložené zásoby najdôležitejších surovín a vopred vedieť, čo by v prípade krízy dokázali poskytnúť domáce ložiská.

„Surovinová bezpečnosť nie je abstraktný pojem z odborných štúdií. Je to schopnosť štátu zabezpečiť pre priemysel, energetiku aj obranu potrebné suroviny v správnom množstve, kvalite a čase. Bez nej nemožno hovoriť o stabilnom hospodárstve ani o bezpečnom Slovensku,“ hovorí dekan FBERG Dr. h. c. prof. Ing. Michal Cehlár, PhD.

Boj o suroviny sa zostruje

Ľudí na svete pribúda, technológie sa rýchlo menia, priemysel rastie a mení sa aj klíma. To všetko podľa odborníkov zvyšuje súperenie o suroviny. Európa aj Slovensko pritom veľkú časť surovín dovážajú, najmä z Číny, Ruska, Afriky a Južnej a Latinskej Ameriky.

Ťažba a spracovanie viacerých strategických surovín sa navyše sústreďujú v obmedzenom počte krajín a spoločností. Takáto koncentrácia zvyšuje riziko výpadkov dodávok, cenových výkyvov a geopolitickej závislosti. Obmedzený prístup k surovinám podľa materiálu fakulty „mení geopolitiku“, teda to, ako sú vo svete rozdelené sily medzi štátmi.

Európska únia na tento vývoj zareagovala zásadnou zmenou postoja, po dlhom období nezáujmu sa suroviny stali jednou z jej najdôležitejších priorít. Európsky ekologický dohovor (Green Deal) z decembra 2019 označil prístup k surovinám za otázku bezpečnosti. V septembri 2020 predstavila Európska komisia plán pre takzvané kritické suroviny, teda tie, ktoré Európa nutne potrebuje, no ich dovoz môže byť ohrozený. Patria medzi ne napríklad kobalt, grafit, volfrám či vzácne zeminy. Významným krokom bolo prijatie európskeho nariadenia o kritických surovinách v roku 2024, ktorého cieľom je posilniť bezpečnosť a udržateľnosť dodávok surovín nevyhnutných pre priemysel, energetickú transformáciu, digitálne technológie a obranu.

Odborníci FBERG upozorňujú, že slovenský plán rozvoja do roku 2030 s názvom Moderné a úspešné Slovensko nerastné suroviny výslovne nespomína.

Dokument s číslami z minulého storočia

Vláda prijala dokument o surovinách v roku 2004 (Aktualizácia surovinovej politiky SR pre oblasť nerastných surovín, uznesenie vlády č. 722 zo 14. júla 2004). Podľa odborníkov fakulty však vychádza z čísel z roku 1999 a niektoré jeho odhady siahajú len po rok 2010. Vznikol v čase, keď štát ťažbu surovín utlmoval. Recykláciu rieši len pri stavebnom odpade.

„Skutočnosť, že tento strategický dokument používa štatistické údaje z r. 1999, dokazuje, že je nevyhnutne potrebná jeho aktualizácia a prispôsobenie najnovším trendom,“ uvádza sa v materiáli fakulty.

Suroviny ako kolobeh

Nový plán sa na suroviny pozerá širšie. Okrem bezpečnosti chce podporiť dlhodobý rozvoj Slovenska a jeho regiónov a zároveň chrániť prírodu. Kľúčová je zmena myslenia: suroviny už nemajú ísť len jednou cestou – vyťažiť, spotrebovať, vyhodiť. Majú sa vracať späť ako v kolobehu, teda recyklovať a znovu využívať. Patrí sem aj takzvaný urban mining, čiže získavanie surovín z komunálneho odpadu.

Nový plán má priniesť aj digitálnu podporu, databázy, modely a aplikácie, ktoré pomôžu štátu rozhodovať na základe aktuálnych údajov. Slovensko podľa odborníkov nemôže jednoducho prevziať plán iného štátu, pretože každá krajina má iné prírodné zdroje aj iné hospodárstvo.

Čo prináša FBERG

Na príprave návrhu novej surovinovej politiky sa podieľala aj FBERG. Suroviny sa podľa odborníkov nedajú riešiť len z jedného pohľadu. Treba myslieť naraz na ekonomiku, ľudí aj prírodu. Fakulta spája práve tieto oblasti: baníctvo, ekológiu, riadenie a geotechnológie.

Dôležité je aj vzdelávanie. Podľa materiálu by vysoké školy mali pripravovať odborníkov so širším záberom, takzvaných surovinových inžinierov. Univerzity a firmy by mali viac spolupracovať pri výskume a nových riešeniach. Budúcnosť vidia odborníci v moderných a digitálnych baniach, ktoré sú bezpečnejšie a šetrnejšie k prírode.

„Na FBERG sa venujeme celej ceste surovín – od hľadania ložísk cez ťažbu a spracovanie až po recykláciu a ochranu prírody. Štátu preto vieme poradiť odborne a nestranne. Zároveň pripravujeme odborníkov, ktorých bude moderný surovinový priemysel potrebovať,“ zdôrazňuje dekan fakulty.

Namiesto „nie“ rozumný dialóg

Mnohí ľudia ťažbe nedôverujú, najmä pre škody na prírode, ktoré v minulosti spôsobila. Odborníci preto chcú, aby sa o surovinách hovorilo otvorenejšie, aj s ochrancami prírody a s obyvateľmi obcí, ktorých sa ťažba týka. Cieľom je vytvárať priestor na vecnú diskusiu, v ktorej sa pri rozhodovaní o využívaní nerastných surovín zohľadnia hospodárske prínosy, environmentálne riziká aj oprávnené záujmy miestnych komunít. Pripomínajú aj, že suroviny môžu regiónom pomôcť:

„Výskyt surovín v regióne vždy bol, je a bude impulzom pre rozvoj daného regiónu,“ píše sa v materiáli.

O fakulte

Fakulta baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií (FBERG) Technickej univerzity v Košiciach sa venuje vzdelávaniu, výskumu a odbornej expertíze v oblasti surovín, geotechnológií, ekológie a riadenia.

Kontakt pre médiá

media.fberg@tuke.sk